x x x x x

Few Words...

1. lesson

9. října 2013 v 23:38 | Janie
Drahý mobil, už nebudeš musieť vykrývať moje awkward situations keď uvidím kráčať niečo opačného pohlavia. Treba niekde začať a aj začínam tu. Ďakujem ti za tvoje ochotné a nonstop služby. Nikdy si ma nesklamal a neboj sa, náš vzťah bude taky skvelý ako doteraz. Len už nebudem pozerať do dtvojho displeja tak často. S láskou, Janie.

Sesek, je moj poklad. Nikto nevie kto to je a to je dobre. Dosť dlho si už uvedomujem, že niečo zo sevou musím robiť, ináč skončím sama so 140 mačkami. A to predsa nikto nechce. Tak som vyhlásila girl code a debata začala. Potvrdilo sa mi to čo osm vedela, ale aspoň som sa videla v inej perspektíve. To pomohlo a som rozhodnutá nejako začať. Veď už keď si Erika našla frajera...( a úprimne, ona vyzerá ako pes.)

Little fool

6. října 2013 v 5:14 | Janie
what a fool. not a little foll but the biggest one ever! ako som mohal žiť vtom že naozaj by sami tomohlo stať? Mne? Čože? Žijeme v zvrátenom svete. a Ľudia sú ešte horší. virtuálen ma zneužiť! Pretoto nechodím na omegle. Vyhýbam sa konverzáciám s chalanmi. Leboviete čo je moja extra vlatsnosť? Dostať sa ku vážnym témam. A koho by očarilo moje vnútro? Nikoho! Som tak hlúpa. Tak ako som bola aj pred tým. Prečo som do toho spadla? Znova? Prečo?!

I am a mess. and noone cares.

Ako som mohla byť taka blbáá? Ďzejna. ach. ach ach. ach ach ach! Nemožem. A čo keď to moja idea je zlá? Moje predstava je chybná? Ja som vlatsne celá postavená na nejakom divnom princípe ako by to malo fungovať a pirotm to tak ani nidky nefungovalo. Čo si navrávam? Ja neviem... a tak veľmi chcem vedieť! Kde som spravila chybu?

Whatever...

3. října 2013 v 23:45 | Janie
To, že to tu nikto nečíta je len výhoda. Aj ked veľmi nepridáva na pocite, že som sama a sama. Momentálne, ešte aj nahnevaná. V jednej chvíli sa človek dokáže cítiť sám, nahnevaný a zmetený. Nemože to rpísť postupne? Alebo to cítime všteko naraz aby to čím skôr odišlo? Neviem. A tak veľmi chcem vedieť...

Spolubyvajúca spí a tak píšem tento príspevok v šere lampy a zvuku klávesnice. Zmenila sa. Čo som čakala? Každý keď so mnou trávi dlhší čas, sa zmení... Nesťažujem sa ohľadom tohto. Len stále to znova prekvapí. To ako sa človek snaží niečo skryť za vaším chrbtom. Keby ma aspoň osud uchoval od toho aby som to odhalila. No oni to robia tak prekuknuteľne. Logicky keď to postneš niekde na sieť tak to uvidím... Bitch!


Podobnosť.

23. září 2013 v 11:29 | Janie
Mám teóriu. Ľudia, ktorí sú "meant to be together" sa navzájom podobajú. Niektoré črty su rovnaké. Skúste si to všimnúť. A ked ich nemajú tak nebudú happily ever after. Toť moja teória aby ste chápali čo idem písať.

A damn! Oni tie črty maju spoločné. Istý ča som si myslela, že som nejaký stužovač vzťahov alebo čo. No nie v tom správnom význame. Stále keď som niekoho chcela (jasné že z toho nikdy nič nebolo) tak si po mne našiel lásku života. Teda tento dotyčný určite. Sú spolu dlho! Na ich vek až veľmi dlho. No a dnes mi došlo, že oni sa podobajú! Takže vžite sa do mojej teorie. A teraz do mňa. teraz si poviem, aké super, že som sním nič nemala. Aj tak by pravdepodobne skončil sňou. Veď sme malé mesto a bla bla bla. No a takýmito "riešeniami" som sa zahlcovala vždy. Proste často. Som osoba, ktorá rieši veci do špiku. Viem, je to zlé, nemám to robiť, aj sebe tým ubližujem. Okej. I get it. A verte, že to chcem zmeniť. No o tom potom.
Vďaka výhovorkám pri vzťahoch som si postavila takú bariéru, čo bariéru. Kebyže som hrad mám o tri tie vodné priepaste okolo seba viac ako je zvykom. Čo je smutné, lebo moje city su zakopané hlboko, hlboko. A kto ich preberie, neviem. A čo je ešte smutnejšie, že si tento fakt bohate uvedomujem, no nič nerobím preto aby som to zmenila. I just need someone who will save me from my old ways. Som proste zdevastovaná. Vnútorne. Preto pôsobím na vonok chladne a ako to nazývajú ľudia čo ma nepoznajú, namyslene. Mám krásny stránku, kamošky vedia. Len pri chalanoch, ktorý sa mi páčia ju neviem prejaviť. Načo aj? Odídu z inou, sebe podobnou...

Divný svet a vzťahy.

14. září 2013 v 16:19 | Janie
Prečo doplácajú na naše zlé skúsenosti, ľudia, ktorým na nás záleží?

Poznám veľa ľudí. Čo je aj nie je výhodou. No veľa krát sa stretávam stým, že tí dotyční myslia len na seba.Jjasné, veď kto nie. Ale... Ale ja sa snažím nájsť ši čas a už to nepresúvať, ked sa raz dohodnem, len preto aby to vyhovovalo mne.

Presne tento týždeň sa mi to stalo viackrát. Som dohodnutá s kamoškou, ktorá odchádza ďaleko na výšku a už sme sa dlho nevideli, že reku, poďme von, pospomínajme. Mali sme ísť vonku v piatok. Ja som čas mala a ona mi mala upresniť bližšie čas, lebo ešte nevie kedy može. Plus, podujala sa na to, že napíše ešte ďalším dvom dievčatám. Celý týždeň sa neozvala a v piatok ráno tak rozmýšľam. O 5 mi napíše, že pojdeme o 6. ale, že sa zabudla tym dvom ozvať. Nebola osm daleko od pravdy. Napísala mi to isté ale o 3tej poobede. Ja už tuho rozmýšľam čo si obliecť a spol. Ked tu zrazu mi príde správa. Prepáč, ale práve som zistila, že už na dnes mám naplánovyný program. (nejakými kamarátkami zjavne.) možeme to presunuť na 5? Vo mne sa ozvalo len jendo veľké Čože?
A či neprídem ku nej na sidlisko. Čo je na druhom konci mesta. Napísala som je, že prečo neideme do centra. Stretka na pol ceste. Ona že nie, že by musela skoro odísť a bla bla bla. Viete ako to skončilo? Zrušili sme to. Ja som si ušetrila nervy a ona si užila večer s ľudmi, ktorým dala väčšiu prioritu. To ma ani tak netrápi ako princíp. Sme dohodnuté pomaly mesiac, že "musíme" ísť vonku. A ona to zruší z minúty na minútu kvoli zničohonič plánu. Druhykrát, Čože? Nahnevaná na neschopných ľudí som si užila pohodový večer s rodinou. Nech majú na mňa spomienky, keď už idem na tú vysokú.

No a dostávame sa ku pointe.

V okolí mám viacej takýchto ľudí. A vždy, keď sa mám na niečom dohodnuť rátam z možnosťou zrušenia.
Toto bol len jeden príklad. Lebo v tom týždni sa mi stali asi 3 približne rovnaké prípady. Preto som nejako žila v tom, že aj strenutie naplánované sa sobotu sa zruší. Tak ja som si vstala o 11. okolo 13. šla od sprchy a medzitým rozmýšľala, či jej mám napísať smsku že ti platí, či nie. A nejak som neurobila nič. Okolo pol16 mi príde smska od mojej drahej. (kamarátky!) Kamarátky, ktorá ma nikdy nesklamala. Síce párkrát vytočila but still. A ja som sa vtej chvíli skoro hanbou prepadla. Prečo ja sprostá som žila v tom, že aj ona mi to spraví. A nakoniec som sa zachovala tak ako sa tie divné nepsoľahlivé individuá zachovali ku mne. Dať vedieť na poslednu chviľu. To čo neznášam a len zriedkakdey robím. A akurátoosm to spravila pri osobe, ktorú mám veľmi rada. A preto sa pýtam. Prečo? Prečo doplácajú na naše zlé skúsenosti, ľudia, ktorým na nás záleží?

Not over, yet.

11. května 2013 v 17:33 | Janie
Nadpis asi nevraví až takú pravdu. Ja som sa cez to dostala. Aj ked si asi budete myslieť niečo iné, lebo ako to už býva, každý je odborník na problémy iných. Čiže I fuck what you think, bitches and now let me continue in this pointless typing.

okolo 14:00 - Práve som sa prichytila ako seriózne uvažujem nad možnosťou ísť na jeden event, kde viem, že na 100% bude on. Ako zámienku na to využijem kamošku s ktorou to je len jendostranná náklonosť. Môžete hádať s ktorej strany. Pri tom mám na ten deň náplanované iné dôležité stretnutie, ale ja by som bola schopná ho zrušiť, ísť za "kamoškou" a týrať sa pohľadom naňho.
A tu nastáva tá dilema. Ísť? Neísť? Pred pár mesiacmi by som najskôr šla keby ma nezrazil kamión alebo niečo podobne životu nebezpečné. Áno, zahodila by som svoju chrbtovú kosť a zásady (neyvužívať ľudí) a nahodila by som sa do svojej zvodnej masky s falošným úsmevom a producírovala by som sa tam a ukazovala svetu a najmä jemu aký ja mám krásny život. Bez neho. Takto by som si pohladkala ego. Ale ako je už verejne známe, po takomto niečom by večer prišiel psychický boj a predpokladateľné zrútenie sa. Výčitky a smútok, čo ako mohlo byť a prečo to tak nie je. Prečo je nakoniec sňou, prečo.. prečo? Prečo??!!
A tak po čase, aj rozmýšľania nad tým celým, v tuším už kompletnom psychickom stave moje rozhodnutie skončilo na bode neísť. Keby som ho videla tak by som si len overila staré dobré príslovie Zíde z očí zíde z mysle. Čím menej ho vidím, tým lepšie. Ušetrím si aj svoju myseľ od zbytočného premýšľania a svoje srdce od otvárania starých rán.
Teraz sa nad tým len pousmejem a vzdušne mu pošlem myšlienku nehc sa mu darí. Veď predsa som sa cez to dostala a dožičím mu, nie?
Ale čo je najhoršie? Ten pocit, keď viete, že ste sa snažili ako ste len mohli byť tou, nie že dokonalou, ale správnou a on vás aj tak nahradí niečím... na čo nemám slov.
V tejto situácii sa spolieham na istý vyšší princíp a raz keď ma on uvidí kráčať mestom konečne a nie je predstierane šťastnú, tak mi on venuje vzdušnú myšlienku Aké by to asi bolo sňou? a bude ľutovať to všetko čo spravil. Možno to je len moja naivita, že to takto bude. No prosím neberte mi to. Lebo niekedy to čo vám príde absurdné, je jediné čo človek má.

What to say...

7. dubna 2013 v 19:14 | Janie Chaotics
Welcome. Again.

Ani neviem akou zázračnou náhodou som sa dostala späť na blog. Niekde v sebe pociťujem, že to asi tak malo byť. Ale nie, koho budem klamať? Ktovie kedy tu znova zavítam. Dnes som tu skoro po dvoch rokoch. 26. by to boli dva roky! aučč.

Za dva roky sa toho dkoáže strašne veľa zmeniť. Ľudia prídu, odídu, nájdu sa, nenájdu sa. Uvedomíte si kopu vecí, čo ste nevedeli pred tým a ste o dva roky starší.
Pomaly som si prechádzala staré články a čudovala sa nad tým aká som bola. Stále mám ten nádych drzane, ale už asi krotnem. A pri pohľade na tú odvahu ktorú som mala v 15tich už len rozmýšľam kedy a hlaven prečo som takto fade away.
Treba stým niečo spraviť. Už si to uvedomujem dosť dlho, že zmena by bola len prospela môjmu duchu a osobnosti.

V jendom bode života máte čo chcete alebo dvôvody prečo nie. Ľudia si stále povedia, že vtedy a vtedy budú tým a tým, no stále len sedia doma a nič preto nerobia. Stavajú vzdušné zámky a čakajú na zázračnú vílu s prútikom, ktorú si niektorí zamieňajú za osud. Vstaň s tou riťou od monitra a chod makať, lebo to, že vieš, že na to máš ešte neznamená, že sa to spraví za teba. Veľmi výstižný je aj tento qoute z filmu Fight Club.
 
 

Reklama